Makali sme celé leto, skladali za pomoci manželových šikovných kamarátov tehlu k tehle a dnes budeme prvýkrát spať v domček , ktorý sme si sami vymysleli a postavili. Bola to teda naháňačka, pretože najviac pozornosti a energie momentálne vyžaduje naše dvojročné slniečko Alenka, ale všetko sme zvládli a som veľmi rada, že už máme stavanie za sebou. Teraz nás čakajú tie príjemnejšie činnosti, budeme zariaďovať a skrášľovať naše hniezdo vo vnútri aj vonku. Okolo domu je pekný pozemok, o ktorý ľudská ruka už dlhšiu dobu nestarala, my ale máme toľko nápadov, že nám na nich snáď ani nebude stačiť miesto .
Ešte do Vianoc by sme radi stihli zútulniť aspoň spálňu a obývačku. Ja už sa nemôžem dočkať, až budeme na Štedrý deň sedieť u zapáleného krbu a bude to úplne iná vianočná pohod , ako v prenajatom bytíčku na bratislavskom sídlisku, kde sme posledné štyri roky bývali. V čase pred pôrodom som ešte toľko nevnímala všetky tie zvuky, ozývajúce sa za noci múrmi vežiaka z čias budovania socializmu, navyše sme sem tam tiež mali nejakú tú návštevu, takže sme úplne ticho neboli. Ale od tej doby, čo je malá na svete, som pochopiteľne citlivejšie a čím viac náš domček rástol, tým viac ma to tu štvalo. Hluk na dennom poriadku. Myslím, že rovnako ako celý socializmus, ani experiment s panelovými králikárňama sa vtedy súdruhom vôbec nepodaril. Ďakujem, nechcem, v tomto prostredí svoje deti teda vychovávať nehodlám!
Nemáme žiadnu prepychovú vilu, dole je obývačka, kuchyňa ,jedáleň, kúpeľňa, záchod a dve spálne, hore v menšom podkroví sú dve izby a ešte jedna kúpeľňa so záchodom. Z bytu sme si pravda nábytku moc nepriviezli , ale spať máme na čo , nejaké staršie kúsky sme dostali od príbuzných a postupne sa vybavíme podľa svojho . Zatiaľ sa nechávame inšpirovať, jediné, čo vieme je, že nábytok chceme mať prírodný, drevený, pretože aj keď pochádzame z Bratislavy, máme obaja odmala vďaka rodičom k prírode veľmi blízko. Preto sme si taky nechali vnútri domu odhalené trámy a medzi obývačkou a jedálňou stojí podporný stĺp z kmeňa, ktorý sme len zbavili kôry a ošetrili ochranným náterom. Vymyslela som si to takto ja a musím priznať, že som nadšená z toho, ako kus stromu dokáže spríjemniť atmosféru v priestor , ktorý je navyše ešte skoro prázdny.
Tento rok strávime svoje prvé Vianoce ako ozajstná rodina, vo svojom a po svojom. Teším sa, až nám tu bude voňať purpura, až budú Alici žiariť očká pred vianočným osvetlením, a na to, ako nám tu nielen o sviatkoch bude všetkým dobre :)
